O tom, ako sme prežili kovid

06.03.2021

Ak očakávate príbeh plný vzrušenia, zničujúceho strachu či beznádeje, na ktorom by si zgustol nejaký senzáciechtivý denník, nečítajte ďalej.

Zdroj foto: pixabay.com 

Najskôr som nemala v pláne spísať náš kovid príbeh, pretože je taký, aký okúsili na svojej koži tisíce rodín na Slovensku. Úplne obyčajný. 14 dní v karanténe prežívala podobným spôsobom veľká časť mojej i manželovej rodiny, priatelia i známi.

Nakoniec som sa rozhodla dať dokopy niekoľko viet o tom, ako sme dali dva týždne uväznení v byte, pretože dennodenne sme, najmä prostredníctvom médií, konfrontovaní samými negatívnymi informáciami. Veď písať o ľuďoch, ktorí zažili podobnú "kovidku" ako my, je nezaujímavé. Fakt je ten, že je nás väčšina!

Nedávno mi brat rozprával o kamarátovi, záchranárovi, ktorý skonštatoval, že majú veľa zbytočných výjazdov k štyridsiatnikom s kovidom. Tí majú tri dni horúčku a sú vydesení. Áno, aj to je výsledok dennodenného sledovania televízneho, rozhlasového a internetového spravodajstva.

V žiadnom prípade nechcem situáciu zľahčovať, rešpekt a pokora sú určite namieste. Avšak som presvedčená o tom, že niet nad používanie zdravého sedliackeho rozumu. Nehovoriac o tom, že pri každej chorobe hrá jednu z kľúčových úloh psychika a životný štýl človeka. Po prekonaní kovidu som si istá, že vírus preverí nielen telo, ale aj dušu.

Ako to celé začalo?

Manžel sa v zamestnaní testoval každý piatok. Obaja sme tušili, že pozitívny piatok príde čoskoro. Bol to jednoducho vnútorný pocit a aj rozum, pretože sme si boli vedomí toho, že nie je možné odolávať donekonečna, keďže v práci je v kontakte s pozitívnymi. Aj z toho dôvodu som mu k vitamínu D, ktorý užíval už niekoľko týždňov predtým, pridala aj céčko a zinok s odôvodnením, že neje tak zdravo ako ja s dcérkou. Bez väčšieho reptania pridal k jednej tabletke ďalšie dve a sám od seba častejšie siahne po ovocí a zelenine :). (Ak by niekoho zaujímalo, počas prvých dní infekcie sme všetci zvýšili dávky vitamínov D a C, zinku). 

Náš "tušák" bol správny, pretože pozitívny piatok nás naozaj poctil svojou prítomnosťou. Manžel sa vrátil z práce domov hneď po testovaní. Bez príznakov. Na druhý a tretí deň mal nádchu a kýchal. Na štvrtý mi oznámil, že je zdravý a má chuť na pivo. Pod hrozbou rozvodu si ho, samozrejme, nedal :). Potom prišiel o chuť a čuch.

Čo sa týka mňa, bolo mi jasné, že prvé príznaky sa dostavia čoskoro, keďže som dostala výdatnú dávku vírusu priamo do úst v čase, keď už musel byť manžel infekčný =D. Začalo sa to únavou, pokračovalo zimnicou a teplotou 38,2. Teplota klesla v priebehu hodiny, ale celý deň ma bolela tvár a chrbát. Úprimne priznávam, že mávam migrény, ale táto bolesť bola nechutná, nepríjemná, odporná... Večer som to už nevydržala a dala si analgetikum. Ďalších niekoľko dní to bolo iba o únave, strate čuchu a chuti, ktoré sa o približne rovnaký čas vrátili.

Dcérka bola úplne bezpríznaková.

Takisto chcem bez okolkov priznať, že som mala (a stále mám) strach, najmä o manžela a dcérku. Avšak s odstupom času ho hodnotím ako primeraný. Keď na mňa prišli obavy, snažila som sa uvedomiť si, že sa dlhodobo usilujeme starať o svoje zdravie, v rámci zdravého rozumu dodržiavať nastavené opatrenia a hlavne, že nie všetko je v našej moci. Hoci nie som ukážková kresťanka a ani ňou nechcem byť, s dcérkou sme sa dohodli, že po karanténe sa pôjdeme poďakovať TOMU HORE do kaplnky. Ďakujem, Bože!

Jednoducho sme prežívali deň za dňom tak, ako to išlo. Bola únava, pohoda, ponorka, sladké pečivo a aj zvýšený hlas, ale zvládli sme to. Myslím si, že môžem za všetkých nás troch povedať, že nás to ako rodinu zocelilo.

Čo ma pobavilo...

Nedá mi nespomenúť výroky niektorých ľudí z okolia, ktorí sa čudovali tomu, že sme dostali kovid napriek tomu, že sa snažíme o zdravý životný štýl. Milí moji, vírus si nevyberá podľa toho, ako sa kto stravuje, spí, hýbe, otužuje, stresuje, či nestresuje... Kovid postupne preverí každého z nás, telesne i duševne. Preto si myslím, že aj najmenšia pozitívna zmena, ktorú človek urobí v rámci životného štýlu, sa počíta. Mať 30 kíl nadváhu, užívať lieky na tlak a cholesterol a myslieť si, že nosenie respirátora a dezinfekcia rúk je maximum, ktoré môžem urobiť, je naivnosť, alebo skôr hlúposť.

Záver

Jedno príslovie hovorí: "Pomôž si, človeče, aj Pán Boh Ti pomôže." Myslím si, že toto slovenské príslovie sa hodí aj na obdobie, ktoré práve prežívame. Sedieť so založenými rukami (alebo sa slepo spoliehať iba na dodržiavanie ROR) a triasť sa od strachu, že dostanem kovid, nepomôže nikomu. Ak by každý z nás dokázal strach či obavu pretaviť do úsilia urobiť niečo dobré (zdravé) pre seba či svojich blízkych, postupne by sa ich sila zmenšovala a my by sme sa stávali silnejšími. Telesne i duševne. Potom je tu, samozrejme, veľká pravdepodobnosť, že aj TEN HORE (Vyššia moc, vesmír, ktokoľvek alebo čokoľvek, v čo veríte) si to všimne a naše úsilie odklepne, teda kovid prekonáme s ľahkým priebehom, alebo dokonca bez symptómov. Čo vy na to?

Čo zlepším ja?

Konečne sa začnem seriózne venovať rannému otužovaniu a popracujem na zlepšení kvality spánku. Minimálne melatonín alebo mučenka sú namieste. Keďže naša slečna je už rovnocenná parťáčka, budeme viac času tráviť v prírode.